O žiakov už nebudú bojovať len jednotlivé stredné školy. O dva roky budú takýto súboj zvádzať aj učitelia. Projekt, ktorý pripravuje Štátny pedagogický ústav, predpokladá, že časť predmetov si študenti budú môcť vybrať sami. "Chceme, aby si žiaci okrem povinného základu mohli vyberať predmety, ktoré ich zaujímajú," povedal pre HN hlavný koordinátor projektu Pavol Černek. Učiteľ tak bude mať garantovanú len určitú časť vyučovacích hodín. "Približne tretinu si bude musieť vybojovať." Černek upozorňuje - pedagóg získa inú kvalitu žiakov. Na jeho predmet sa prihlásia len tí, ktorí oň budú mať skutočne záujem. "Nebudú tam z donútenia, a preto aj práca s nimi bude oveľa zaujímavejšia."
Šanca pre aktívnych
Projekt chce zásadným spôsobom zmeniť obsah vzdelávania - prepojiť ho s praktickým životom. Dá tak školám a pedagógom viac voľnosti pri tvorbe obsahu vzdelávania. Projekt nie je určený pre všetky stredné školy. "Najprv chceme podporiť aktívne školy a ostatné sa budú pridávať postupne," naznačuje Černek. Niektoré školy však majú obavy prihlásiť sa. Dôvod? Nedarí sa im presvedčiť vlastných učiteľov, aby učili moderným spôsobom aktívneho učenia. "Ak učitelia majú záujem učiť a chcú, aby študenti mali niečo z ich učenia, do projektu sa zapoja," tvrdí zástupkyňa riaditeľa na prvom súkromnom gymnáziu v Bratislave Mária Smreková. Práve táto škola patrí medzi prvých tridsať, ktoré sa už do projektu zapojili. "To je dosť málo," hovorí Černek.
Zákon stále chýba
Váha aj Gymnázium v Žiari nad Hronom. Tamojšia učiteľka dejepisu a slovenčiny Zuzana Kohútová vidí veľké riziko v nejasných pravidlách. "My máme zodpovednosť za žiaka a nemôžeme ho vtiahnuť do niečoho, čo nemá podporu v zákone." Podľa Zuzany Humajovej z Konzervatívneho inštitútu by mal byť školský zákon prijatý ešte v tomto volebnom období. "Je nezmyselné robiť kroky k reforme bez ukotvenia v legislatíve." Hovorkyňa rezortu Monika Murová pripomína, že zákon patrí stále medzi hlavné priority ministra Martina Fronca. "Zákon zmenu nezabezpečí, kým majú školy nedostatok informácií, preto treba reformu robiť zdola." Rezort sa rozhodol najprv motivovať školy. Práve na ňu minister vyčlenil na začiatku školského roka 470 miliónov korún.
Do projektu sa môžu školy prihlásiť do 22. decembra. "Máme obavy, že sa tieto prostriedky vyčerpať nepodarí," varuje Černek. Podľa Humajovej chýba tvorba vzdelávacej politiky na centrálnej úrovni. "Kto by zabezpečil tieto zmeny, ak by neboli eurofondy!?"
Vstupenky do života
Po novom by sa žiaci mali učiť skôr zručnosti ako fakty. "Žiak by sa mal v škole učiť to, čo v živote využije," vysvetlil koordinátor projektu Martin Kríž. V oblasti prírodných vied už nebudú tradičné predmety ako ich dnes poznáme - matematika, fyzika, chémia. "Učivo sa bude deliť do vzdelávacích oblastí: napríklad človek a príroda alebo človek a technológia," avizuje garant projektu Ján Pišút z Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa neho je dôležité získať žiakov pre prírodné vedy. "Dnes sa žiaci učia pojmy, definície, rovnice, a tak platia vstupenky do zábavných parkov, do ktorých nikdy nevstúpia." Nemôžu totiž robiť experimenty, diskutovať o nich a formulovať hypotézy. Zástupkyňa riaditeľa na Gymnáziu v Žiari nad Hronom Mária Sabová pripomína, že na maturite sa vyžadujú predovšetkým fakty. Kohútová upozorňuje, že najmä faktografiu od uchádzačov požadujú aj vysoké školy.
Niekoľko faktov o projekte ŠPÚ:
- z Európskeho sociálneho fondu bolo naň vyčlenených 23 miliónov korún
- týka sa gymnázií, stredných odborných škôl a učilíšť s možnosťou maturity aj bez nej
- má zjednotiť všeobecnovzdelávaciu zložku na všetkých školách, kým v súčasnosti ju má každý učebný odbor inú
- vychádza z 500 vyučovacích hodín za celé trojročné štúdium, 60 hodín týždenne na školách s maturitou
- gymnáziá majú na druhý cudzí jazyk o dvanásť hodín viac
- alternatívny prístup: školy sa samy rozhodnú, či sa zapoja, ak chcú získať financie, musia podať projekt na ESF
- mal by sa zaviesť do praxe v školskom roku 2007/2008
Zdroj: ŠPÚ