Srbsko má zmluvu s Európskou úniou. Síce len asociačnú a navyše zmrazenú, keďže nevydalo do Haagu vysokopostavených zločincov, generálov Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča. Ale, ako Srbom odkázal najvyššie postavený predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana, "v Európe je ich dom, ich miesto". Za zhovievavosť únie a rýchlosť, s akou to zvládla, však vďačí Srbsko len svojim voľbám. Keby neboli, ďalšie mesiace by Srbi počúvali, prečo do únie ešte nepatria.
Napríklad taká Bosna a Hercegovina, ktorá už dolaďovala posledné detaily zmluvy, sa dostala na vedľajšiu koľaj. S odôvodnením, že sa stihla pripraviť len anglická verzia textu a preklad do iných jazykov istý čas potrvá.
Nik nechce tvrdiť, že Srbsko do Európy nepatrí. Lenže postoj únie je opäť pokrytecký. Až keď sa v Srbsku blížia voľby, dostáva jej vrúcnosť a otvorenosť grády. Ako teraz pri podpise. Dokonca vďaka akreditačným schopnostiam za prítomnosti takmer všetkých významnejších srbských médií. Aj preto ten výnimočný okamih jedinečnosti...
No je otázne, či sa tento ťah v prípade nedeľných parlamentných volieb vyplatí.
Asociačná dohoda celú verejnosť rozdelila. Belehrad je oblepený plagátmi prezidenta Borisa Tadiča a podpredsedu vlády Božidara Deliča s nápisom "štátni nepriatelia". Ich spoločná fotografia pochádza z Luxemburska, kde dohodu s úniou podpisovali.
Médiá napriek luxemburskému výletu vôbec nie sú zajedno, či dohoda krajine pomôže. Od titulkov Víťazstvo Srbska! to zašlo až ku Bozku Judáša. Ultranacionalista Tomislav Nikolič, ktorý so svojimi radikálmi prieskumy v prepočte o tri mandáty nad tadičovcami vedie, získava ďalších voličov tým, že únia vraj devalvovala svoje hodnoty, keď počas terajšieho "bezvládia" zmluvu nepodpísala so srbským ľudom, ale Demokratickou (Tadičovou) stranou. Odchádzajúci premiér Vojislav Koštunica tiež vyhlasuje, že by nikdy takú zmluvu nepodpísal - Belehrad nedostal nič, len pristúpil na hru únie vo vzťahu ku Kosovu. Väčšina členov totiž samostatnosť odobrila. A práve Koštunica môže skomplikovať vývoj tým, že tentoraz pôjde do koalície s radikálmi. Nikolič mu nemá problém poskytnúť strategický post. A o ten mu vždy išlo. Spolu so socialistami exprezidenta Miloševiča by však boli schopní vytvoriť väčšinovú koalíciu až so 137 mandátmi z celkových 250. Proeurópske pozostatky z koalície sú, naopak, nesúrodé, a hoci môžu rátať s podporou strán zastupujúcich národnostné menšiny či liberálnych demokratov, ak sa tí druhí nedostanú do parlamentu, vládu nemusia mať istú.
Takže, Srbsko do únie patrí. Ponuky na partnerstvo by však nemali prichádzať s voľbami, ale s jeho legislatívnym či ekonomickým pokrokom. Takýto efekt už oslovuje čoraz menej voličov a iba zvyšuje neschopnosť prozápadných síl kombinovať volebné výsledky do sformovania vládnej koalície.

Slávka Boldocká, redaktorka HN