"Pokúsime sa apelovať na pána ministra, aby túto, pre mnohých študentov neúnosnú situáciu pomohol vyriešiť," uviedla pre HN zástupkyňa študentov Zuzana Luptáková. Školy môžu vyberať od denných študentov, ktorí študujú dlhšie ako klasických 5 - 6 rokov, až 44-tisíc korún ročne. Zhruba sto dotknutých vysokoškolákov už v polovici apríla proti školnému protestovalo pred parlamentom. Paragrafy, na základe ktorých univerzity vyberajú poplatky, sú podľa nich v rozpore s ústavou - a potvrdzujú to aj analýzy právnikov. Stretnutie s Mikolajom by sa malo uskutočniť počas dnešného zasadnutia školského výboru snemovne.
Kde je problém?
K ofenzíve proti novele vysokoškolského zákona sa pridala aj opozičná SDKÚ-DS. Poslankyňa Tatiana Rosová podá sťažnosť na Ústavný súd, ktorý by mal účinnosť a neskôr aj platnosť sporných ustanovení zrušiť. "Diskriminuje časť študentov a je retroaktívny - podmienky pre študentov sa menia k horšiemu, čo je neprípustné," upozorňuje Rosová s odvolaním sa na právnu analýzu, ktorú dala vypracovať.
Poplatky za predĺžené denné štúdium zaviedlo ministerstvo školstva už v roku 2002 - počas ministrovania Milana Ftáčnika (SDĽ) v prvej Dzurindovej vláde. Zákon bol namierený proti vysokoľkolákom, študujúcim za peniaze daňových poplatníkov dlhšie ako bežných päť či šesť rokov. Vysokoškolák, ktorý prekročil štandardnú dĺžku štúdia bez vážneho dôvodu, musel škole za "nadčasy" zaplatiť.
Podľa právnej analýzy Rosovej však toto ustanovenie neplatilo na súbežné štúdium na viacerých školách. Prekročenie štúdia bolo treba podľa nej posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnemu programu. Vysokoškolák teda mohol bezplatne študovať súbežne na viacerých programoch, v žiadnom z nich však nie dlhšie ako obvyklý počet semestrov. Pravidlá zmenila novela ministra Mikolaja, ktorá od septembra 2007 rozšírila povinnosť úhrady školného aj na študentov, študujúcich bez prieťahov, avšak na viacerých školách, a teda v súčte viac rokov ako je štandard. Tí však v čase nástupu na školu nemohli tušiť, že v roku 2007 budú za súbežné štúdium finančne postihnutí - a v tom tkvie podľa analýzy retroaktivita, a teda protiústavnosť napadnutého predpisu.
Školy sú nespravodlivé
Študentom tiež prekáža, že školy pri počítaní dĺžky štúdia postupujú nespravodlivo. "Niektorým študentom napríklad univerzity započítali rok štúdia a škola na ich meno požadovala od ministerstva školstva peniaze, a to aj napriek tomu, že sa zo školy odhlásili krátko po zápise," tvrdí Luptáková. Podobné prípady by mal podľa zákona riešiť rektor školy - ten totiž môže školné na žiadosť študenta odpustiť. Podľa Luptákovej je však príliš veľa prípadov, keď to tak nie je. "Rektori často poplatok neodpustia aj napriek závažnej sociálnej situácii." Rezort školstva zatiaľ trvá na tom, že vysokoškolská novela je v poriadku. "Ministerstvo zachovalo jedno bezplatné denné štúdium pre každého občana vo všetkých troch stupňoch. Predmetná novela zákona tak svojimi ustanoveniami prináša spravodlivosť a rovnoprávnosť pre všetkých občanov v prístupe k vzdelaniu a sprehľadňuje existujúci systém," tvrdí hovorkyňa rezortu Dana Španková.
Školné na Ústavnom súde
Ústavný súd už jedno podanie proti vysokoškolskej novele rieši. Exminister školstva Martin Fronc (KDH) vlani napadol predpis pre obmedzenie počtu externistov na súkromných vysokých školách. Namietal tiež porušenie práva na prístup k vzdelaniu pre rozdelenie externistov na platiacich a neplatiacich. "Vec je v štádiu spracúvania podkladov, pojednávanie zatiaľ nebolo vytýčené," informovala HN Helena Synová z Ústavného súdu.